Už názov Girlrls! veští, že skupina má zmysel pre humor, čo v kombinácii s temným i tvrdým soundom viedlo niektorých občanov rôznych štátov k tvrdeniu, že ide o nemeckú obdobu uletenej scény cantenburskej.
Aj druhý album nemeckých džez rockerov Eiliff začína džezrockovo, avšak podstatne rýchlejšie, než debut. Inštrumentálne orgie dominujú celej skladbe Eve o eternity, pričom neskĺznu do nudných džezových improvizácií, naopak, dbajú na rockové nenudné improvizovanie. Spievaná verzia toho istého nesie francúzsky znejúci názov King of the frogs, čím netvrdím, že pôjde o niečo kulinárske. Naopak, ťažké psychedélie striedajú burácajúce víchry a to je vážne skvelé. Meditatívnejšie džezové plochy sú výstižne nazvané takto: Journey to the „ego“. Ničmenej, vrcholom albumu je skvelá titulná skladba Girlrls, spája tvrdosť so zasnenosťou a tak dajako by mal vyzerať colosseumovský džez rock. Aj s tou vykričanou psychedéliou. Tajuplná a zlovestná skladba Hallimasch nešetrí na tvrdosti a to je všetko.
Rovnako skvelý album ako debut.
↧