KeÄŹ sa povie klávesovo dominantnĂ˝ hard rock, hneÄŹ si predstavĂm Uriah Heep. Nikdy Ĺľiadne klávesy nezneli lepšie, ako zaÄŤiatkom 70. rokov Hammondky. Skupiny ako Uriah Heep, Deep Purple, Warhorse, Still Life, Wind a pod. mi dávajĂş za pravdu. Do tejto kategĂłrie sa radĂ aj skupina Bodkin.
RovnomennĂ˝ album ponĂşka päť dlhšĂch skladieb, v ktorĂ˝ch to priam kypĂ surovĂ˝mi hard rockovĂ˝mi orgiami a klávesy znejĂş nielen boĹľsky, ale dokonca panteĂłnovo (grĂ©cky alebo rĂmsky, vyberte si, obidva majĂş bohov nadostaÄŤ). Ale to nie je všetko. Gitarista si svoj zvuk evidentne upravil podÄľa reĹĄazovej pĂly, rytmika si do toho hluÄŤĂ po svojom a spev... Spevák sa ÄŤasto k slovu nedostane, na to sa skupina aĹľ prĂliš rada púšťa do dlhoÄŤiznĂ˝ch inštrumentálnych plĂ´ch, keÄŹ mu však dajĂş pokyn, poÄŤĂşva sa vĂ˝borne, hard rockovĂ˝ štandard tej doby inak nedovolĂ.
Na Bodkin som narazil vÄŹaka progboardu, zaujĂmavĂ˝ profil, dnes dostupnĂ˝ na http://www.cdklub.net/modules.php?name=Encyclopedia&op=content&tid=4 , ma donĂştil zohnaĹĄ si CD od Akarmy. Medzi nami, dobre som urobil. A nie je to len pre rozkladacĂ obal s horiacim krĂĹľom a kozÄľacou hlavou, z ktorĂ©ho by inkvizĂtori chytili nutkanie dokazovaĹĄ protagonistom svoju chirurgickĂş zruÄŤnosĹĄ.
↧