Wetton s partiou sú tu zas. Má to byť back to the roots, ako sľubovali. Sčasti to vyšlo. Prvé dve pesničky (Tomorrow the World, Bury Me In Willow – optimistický názov skladby) sú hodné jednotky a Alphy. Všetko sedí, starostlivo vyberané fairlightovské zvuky Downesovych klávesov, klavír, melanchólia, všetko molová harmónia, silné melodické oblúky, super stav Wettonových hlasiviek a striedmy Howe na gitare, ale vo forme.
Nasledujú slabšie rocková No Religion a hymnická balada Faithful s krásnym modulovaným Howovým sólom ako z čias GFTO.
I Know You Feel – silno ničnehovoriaca skladba.
Face On The Bridge – promo song k platni. Tým maškrtili ludí pred vydaním platne. Pesnička nemá chybu. S č. 1 a 2. špičky platne.
Al Gatto Nero – zaujímavý synkopovaný rytmus trochu na spôsob Rabinovho Ownera.
Judas – opäť a la stará Asia. Rocková 3-akordová pesnička, s harmóniou sa veľmi nebabrali.
Reno – tak toto je slabé, pre to nemám pochopenie. Odpad ako na Astre.
Ghost Of A Chance – zaujme inštrumentálnou kódou na konci.
Fazit: zmiešané pocity. 3 výborne, 2 priemerné, zvyšok o ničom. Táto filozofia sa opakuje od Phoenixu. Asi je to choroba. Z posledných 3 štúdiových platní mali urobiť 1 CD a mali by svet pri nohách.
↧