Vrchol kapely Rush prichádza v roku 1985 s albumom Power Windows. Samozrejme každý má iný názor. Z hľadiska vyrovnanosti patrí album medzi absolútne ich najlepšie. Není tu ani jedna slabá skladba.
Hneď prvá The Big Money presvedčí nápaditosťou a hráčskou kvalitou. Grand Designs je zbytočné rozpisovať je to proste progresívny skvost, kde Geddy Lee dokazuje, že je majster melódie.
Na celom albume sú veľmi premyslené klávesové registre a zvuková farebnosť je neslýchaná. Tento album je špecifický práve kvôli zvuku a neotrepaným melódiám. Myslím si osobne, že v ich diskografii nenájdete podobný album.
Geddy Lee na tomto albume s basou absolútne exceluje, jeho umenie je vždy potešením pre ucho. Neil Peart tu odohráva na celom albume jeden zo svojich najlepších výkonov. Alex Lifeson pridáva niekoľko veľmi vydarených a krásnych sól ako napr. Emotion Detector, myslím si že tento gitarista bol v 80-tých a 90-tých rokoch nápaditejším ako po roku 2000.
Dobrým príkladom je skladba Middletown Dreams, kde sa nestačím čudovať čo všetko sa dá vtlačiť do 5-tich minút. Nepôsobí vôbec rozbito skôr naopak, cvála neustále vpred až do svojho veľkého finále.
Už spomenutá Emotion Detector svojou synth-rockovou razanciou zaujme. Elektronické bicie a klávesy sú určite zaujímavé, ale tento kúsok je urobený so silným estetickým cítením.
Manhattan Project a Marathon sú klasiky. Pri Manhattan Project je to opäť skvostná melódia a refrén, ktorý ťahá celú skladbu vpred. Marathon je o niečo viac prepracovanejšia, hlavný refrén s chorálovým zvukom kláves je neodolateľný a to už nevravím o inštrumentálnom výpade v strede skladby. Posledný trochu ponurejší zásek v podobe Mystic Rhythms je ukážkou Peartovho nezvyčajného talentu.
V mojej hierarchii albumov je tento album vyššie ako napr. Moving Pictures, lebo skladby z tohto albumu ako The Camera Eye alebo Vital Signs nepovažujem za rovnako dobré ako YYZ, Red Barchetta alebo Limelight. Takto by sme mohli pokračovať o každom albume Rush.
Považujem albumy ako Hemispheres, Signals, Power Windows, Presto a čiastočne aj Counterparts za najlepšie v ich kariére. Dôvod je vyrovnanosť a kvalita týchto albumov. Samozrejme prechovávam úctu k albumom Permanent Waves alebo Moving Pictures či 2112.
Power Windows je naozaj veľmi nedocenený album a to je chyba. Rush už po tomto albume nikdy nenatiahli ruku za novými obzormi tak silno ako na tomto skvoste. Sklamaním je ďalšie smerovanie kapely po roku 1996 a Rush už nerobia skladby, ktoré dodávajú ľuďom radosť a pozitívnu energiu, ako práve aj na albume Power Windows.
↧