Veľká väčšina fanúšikov považuje v poradí druhý album Gretchen Goes to Nebraska za najlepší v ich kariére. Kvality albumu sú nespochybniteľné, no nezdieľam úplne tento názor.
Album ako taký je pomerne náročnejším kúskom na počúvanie. Hneď prvá skladba Out Of The Silent Planet to plne dokazuje so svojimi východnými motívmi a zvláštnou melodickou formou podopretou hutným riffom. Over My Head je dnes už hymnou kapely a jednoznačne patrí medzi absolútne top skladby ich tvorby. Je to ako keby ste boli v kostole a zrazu prídu Pinnick, Tabor a Gaskill zahrať svoj oslavný rockový gospel, ktorý vás prinúti spievať si to s nimi. Kvality gitaristu Ty Tabora je zbytočné nejako zvlášť rozpisovať, stačí si vypočuť krásnu Summerland. Zaujímavé sú isto aj funk-soul-rockové kusy ako Everybody Knows a Little Bit of Something alebo Don't Believe It (It's Easier Said Than Done).
Album je mixom progresu, funku, soulu, rocku a svojráznej osobitosti všetkých troch muzikantov. Celkom hustý koncentrát nápadov dopĺňajú aj ďalšie heavy-progové skladby ako I'll Never Be the Same, Mission či Pleiades so spevom Tabora, ktoré dokazujú že progres nemusí byť len horda kláves, ale v prvom rade vlastný pohľad na hudbu a sto percentná oddanosť. Všetko končí veľmi pekne a jemne s poslednou skladbou The Burning Down za chodu príjemnej melódie, ktorá končí atmosférickými zvukmi Taborovej gitary.
Album je ťažšie stráviteľný vďaka nepriepustnosti niektorých skladieb, chce to trpezlivosť a samozrejme viacero počutí. Prvé dva albumy King's X sú famózne a patria do zlatého fondu rockovej hudby 80-tých rokov. Reálne hodnotenie 4,5.
↧