Grupa 220 - Slike

Moja slabosť pre zabudnuté podivnosti zo 70. rokov je obzvlášť silná, ak naďabí na niečo mimo anglo-americkú produkciu. Keď sa mi do ruky dostalo CD od Radioactive records s albumom Slike od juhoslovanskej skupiny Grupa 220, kupoval som okamžite. Už pri prvom počutí som sa zamiloval. Tvrdý sound, spev výrazne orientovaný na melodiku, mohol by to byť miestami aj art rock, ale neohrabaný zvuk z toho robí skvelý hard rock. Už v úvodnej titulnej skladbe sa nachádza skvelá pasáž, kedy hrajú iba bicie a basa, striedajú sa motívy, gitarové vyhrávky nezaprú dávku premýšľania, tak sa mi to páči. Krásna „wishboneashovská“ balada Bijeg je vrcholom celého albumu, zdvojené gitarové vyhrávky milujem. A krásna gitarová meditácia v Zlatna vrata trvá presne sedem minút aj desať sekúnd (občas ju, pravda, dopĺ�a aj spev), tomu sa nedá odolať. Krásny slaďák, na aký by boli hrdí všetci rockoví romantici dopĺ�a navyše parádna inštrumentálna medzihra v rýchlejšom tempe, ktorá však nepripomína nič, čo by ste od zrýchlených pasáží v slaďákoch očakávali. Grupa 220 má u m�a bod k dobru za kompozíciu nevšedných momentov. Tvrďácka Kraljica nemá chybu, ďalšia Wishbone Ash kompozícia nesie názov Nostalgija (čiže je kúzelná) a skočná rocková skladba Marija by mohla byť aj hit. Vždy ma zaujíma, akú kompozíciu skupiny dajú na koniec svojich albumov, či pôjde o monumentálnu bodku, nejasnú trojbodku, rozpačitý otáznik, prípadne agresívny výkričník a pod. Grupa 220 stavila na svižnú inštrumentálku, v ktorej sa sólovými i zdvojenými gitarami nešetrí. V momente, kedy si odpovedá gitara s basou, som v poslucháčskom raji. Vyšlo to. Skvelá záležitosť, mám ju rád. Dokonca neváham dať päť hviezd. Kým som začal počúvať, videl som to tak na štyri, ale keďže som sa pri počúvaní „tetelil blahem“, niet čo riešiť.