Pre svojich fanúšikov pripravil Paul Ortiz 25-minútové EP, ktoré je akousi predohrou k ďalšiemu veľkému opusu tohto skvelého gitaristu. Podľa jeho vlastných slov sú to skladby, ktoré sa nevošli na pripravovaný album. Nejedná sa samozrejme o žiadny odpad, ale o ďalšiu porciu výdatnej muziky.
Hudobne je toto dielo trošku jednoduchšie a zároveň aj priamočiarejšie. Nechýbajú kolosálne riffy, melódie a nápaditosť na akú som u neho zvyknutý.
Úvodná Dark Age of Technology je takým temnejším kusom. Klávesy dodávajú atmosféru a veľmi dobre podporujú klasické sekané riffy. Hlavný motív je ako z veľkej knihy melodického rocku.
Vybrnkávanie gitary a space atmosféra v Engrams je takým introm k trojdielnej skladbe Mobius.
Parádna ťažká rytmika a dávka technických riffov spúšťajú Mobius Pt1. V spomalení príde aj hlavný motív a gitarové fusion sólo ma pribije do zeme. Skladbu doklepú tvrdé riffy a ide sa na časť druhú.
Mobius PtII rozvíja myšlienku ťažkých riffov z prvej časti. Fusion sóla a tvrdé nepravidelné rytmy bicích ma doslova obšťastňujú. Spomalenie je perfektné a pripravuje pôdu pre temné klávesy a výborné ťahavé sólo.
Hneď na začiatku Mobius PtIII je krásné gitarové sólo a nasledujúce tvrdé riffy dotvárajú celkový dojem z trojdielnej kompozície. Dvojkopáky ťahajú celú skladbu a v konečnom vyznení je to gitarová smršť.
Vynikajúca skladba Cloud City začína prekvapivo pomalšou rytmikou. Je to najjazzovejší kúsok na celom EP. V hlavnej myšlienke sa basa preklopí na slapový spôsob hrania a nasledujú vymakané rytmy a sóla. Nechýba tomu samozrejme Ortizov zmysel pre tvorivosť a nadhľad.
Jediné mínus tohto EP je to, že to není dlhšie. Teším sa na ďalší dlhohrajúci album, ktorý bude určite ďalším inštrumentálnym skvostom.
↧