ÄŚo bolo naznaÄŤenĂ© na debute, sa na albume Friend’s friend’s friend (priateÄľ priateÄľovho priateÄľa) rozvinulo naplno. Deväť skladieb oproti debutu pridalo na minutáži (nájdu sa tu päť-šesĹĄ minĂştovĂ© veci, dokonca osemminĂştovĂ© vrcholnĂ© ÄŤĂslo s názvom Raid) a schopnosĹĄ pretaviĹĄ naliehavĂ© veselĂ© i smutnĂ© emĂłcie do hudby zaloĹľenej na akustickej gitare a dychoch doviedla Audience k dokonalosti. Navyše pribudlo rockovej tvrdosti, a to aj v dĹľezovejšie nadĂ˝chanĂ˝ch pasážach. Zo skladieb vyzdvihnem tri. PrvĂş, radosĹĄou (a krajinkou, preklad do angliÄŤtiny nutnĂ˝) naplnenĂş Belladonna moonshine. DrhĂş, upĂskanĂş melanchĂłliu It brings a tear a tretiu, neskutoÄŤne „temnú“ rockovĂş jazdu Raid. Ostatok materiálu však nezaostáva (rozprávkovĂ˝ nádych Ebony variations jednoducho musĂm zmieniĹĄ aspoĹ� mimo záznam), takĹľe pre akĂ©hokoÄľvek bádateÄľa v oblasti rockovĂ˝ch vykopávok je to zlatá baĹ�a.
MĂ´j najobľúbenejšà album Audience. Ak chce niekto vyskúšaĹĄ jedinĂ˝ album skupiny, nech si vyberie tento. Päť hviezd nedám iba preto, aby sa tu mohla rozpĂştaĹĄ diskusia o tom „najpodstatnejšom“, samozrejme, o hviezdiÄŤkovanĂ. Ă�le, viete ÄŤo? Dám! A teraz sa z toho vysomárte. :)
↧