Uriah Heep - Return To Fantasy

01 Return To Fantasy. Tajomný klávesový úvod, tak typický pre Uriah Heep, je prísľubom niečoho originálneho. Mimo reči, jasná inšpirácia skladbou sa prejavila na albumoch Omegy. Zaujímavá gradácia - v prvej polovici David akoby spieval nezaujato, vyprávačským spôsobom, ale to je zdanie. Je to príprava do nádhernej klávesovej medzihry s novou melódiou. Spievaný refrén prináša ďalšiu novú melódiu, po ktorej sa striedajú opakované pasáže. To všetko za neustálej gradácie napätia. Nie som muzikológ, neviem to odborne vyjadriť. Mám pocit, že táto kompozícia sa nikdy nezunuje, niečo tak dokonalého ťažko zopakovať. Jednoznačne najlepí opus albumu. 02 Shady Lady je svieža hard rocková pesnička, postavená na bohatých gitarových medzihrách a hutných doprovodoch. 03 Devil's Daughter. Tak toto je prapodivný kúsok. Začiatok nedáva tušiť, čo bude nasledovať. V ostrom kontraste ku dominantnému gitarovému rozbehu, vystriedanému medzihrou kláves a štandardnou spievanou časťou, namiesto očakávaného refrénu prichádza perfektná melódia, zdvojením gitary a kláves, ktorá prechádza do súboja gitary a moogu. Na prvé počutie vŕzganina, po opakovanom posluchu fantastický zážitok (ako kedysi Gypsy). Poznámka s troškou smútku z poznania budúcnosti – večná škoda, že tadiaľto neviedla hlavná cesta tvorivých postupov Uriah Heep. 04 Beautiful Dream. Moogový úvod mi čosi neodbytne pripomína a neviem to vytiahnúť z pamäte. David vrství nádhernú paletu svojich speváckych možností, plynie verš za veršom... „such a beautiful dream...“ jemný náznak tajomstva prechádza do najvyšších polôh. Tak to je exceletná vzorka Byronovho umenia. 05 Prima Donna. Primadonu by som celkom oželel v repertoári skupiny, ale po dvoch skvelých skladbách rock n rollové odľahčenie je vcelku vítané. 06 Your Turn To Remember. Ukľudnenie vo forme boogie. Možno to brať ako slabší song, bližšie ku komercii, na druhej strane akoby vraveli – bavte sa, sme tu pre dobrú náladu. 07 Show Down. Uriášovský recept na hard rockovú pesničku ? Spev a zbory na jednotku, gitarový doprovod mi vôbec nesadol, asi som nepochopil. 08 Why Did You Go. Konečne jedna pomalá skladba, opäť David na jednotku. Inak som tomu veľmi nedošiel na chuť, možno pri ďalších posluchoch. 09 A Year Or A Day. Tak to je skladba s typickým soundom skupiny. Len si spomenúť, z ktorých starších skladieb sa inšiporvali... Najlepšie skladby sú prvé štyri. Po niekoľkých posluchoch albumu moje dojmy lietajú ako sínusovka. Momentálne sa zastavili na 3 hviezdách. Nádherná exhibícia speváckeho umenia Davida Byrona, pár skutočných kompozičných skvostov a na druhej strane badateľný postupný odklon od typického originálneho soundu - inými slovami pokles invencie. Na 4 hviezdy by to chcelo aspo� ďalšie dve kvaltiné skladby, ktoré by sa vyrovnali prvej a tretej. Napriek všetkému, solídny album.