Už bol najvyšší čas, aby po šiestich štúdiových doskách prišla kapela s „Live“ nahrávkou. Stalo sa a v máji 1977, počas amerického turné, bolo zaznamenaných niekoľko skladieb, ktoré sa napokon dostali na album.
Keď som si prvý raz vypočul tento živák, bol som doslova zostrelený energiou, ktorá z neho sála. Úplne ma to dostalo a uvedomil som si, o čom je Foghat - skvelá koncertná skupina a krása jej hudby sa prejaví práve pri živom hraní. Prečítal som si veľa reakcií a mnohí pamätníci sa zhodujú v tom, že muzikanti sú tu v životnej forme, ale beriem to s rezervou. Zábavnejšie bolo čítanie, ako jeden pred druhým ponúkajú „zaručené“ informácie, kde boli jednotlivé skladby zaznamenané a kto sa toho zúčastnil. Už som iba čakal, ktorý vyrukuje s tým, že ho na LP aj počuť. Ale nedá mi, aby som nespomenul jedného fanúšika: „Pamätám si na to, ako by to bolo dnes. Prví vtedy vystúpili Procol Harum a na Foghat sa už čakalo neprimerane dlho. Ľudia začínali prejavovať nespokojnosť, ale keď na pódium vyšiel usporiadateľ a ospravedlnil sa za meškanie, pretože sa pripravuje záznam koncertu, aréna doslova explodovala!“
Mne účinkujúci nemusia dávať najavo, koľko pochvál za ekvilibristiku získali v hudobnom krúžku, vystatovať sa, aké súťaže v bezchybnom hraní vyhrali na konzervatóriu a presviedčať ma, že bostonskú Berklee College of Music ukončili s červeným diplomom. Tu ide o niečo iné. Toto je láska k boogie hard rocku a Foghat jej majú na rozdávanie.
↧