The Flower Kings,švédska skupina,ktorej hudba mi spríjemnila toľko chvíľ v mojom živote,že by som im mal z vďaky za to v mojej záhrade vysadiť kvetinový pomník,alebo aspoň pamätnú tabulu.Partia okolo veterána z Kaipy-Roineho Stolta už dlhé roky produkuje kvalitnú progrockovú muziku naplnenú hravosťou,priam yesovským pátosom,nostalgiou a zvláštnou mágiou scénickej hudby.Tento mix je natoľko pôsobivý,že u vnímavého a otvoreného poslucháča zákonite dochádza k silnej emocionálnej spätnej väzbe.Prispievajú k tomu aj pozitívne ladené idealistické texty,ktoré by som mohol kľudne označiť ako kresťanské(aj keď nie v štýle takého Neala Morsea,ktorý v textoch uvádza celé citácie z biblie).Ten kresťanský odkaz je tam skôr len tak medzi riadkami nenápadne vsunutý.Album Banks Of Eden vydali páni po päťročnej tvorivej odmlke,nikam sa neponáhlali a na výsledku je to poznať.Ozdobou albumu je úvodná 25 minútová kompozícia Numbers,precízne majstrovsky prepracovaná do najmenších detailov.Pôsobí veľmi vzdušne, ľahko a noblesne,že sa ani človek nenazdá ako sa tých 25 minút šuchne.Proste kvetinový pôvab.Poslucháč sa v tomto hudobnom labyrinte nestráca
a ani netrpí žiadnou fóbiou a celým albumom prepláva úplne hladko a elegantne.Atmosféra albumu je vznešená,dôstojná až chrámovo posvätná.Ako povedal klasik PaloM,švédi vedia majstrovsky "opajcnúť" atmosféru.Citátom klasika končím túto recenziu a albumu udeľujem štyri hviezičky svietiace silou xenónových reflektorov nového mercedesa.
↧