Rok 1979 priniesol jednorazový pokus o pripomenutie beztak nespomínanej kapely Potliquor.
Desať skladieb tradičného blues rockovo južanského štýlu kvetnato plynie a plynie , až uplynie a človek si uvedomí, že nejakých silných momentov veľa nebolo. Hoci ani tých slabých. Stále počuť príklon k spevným refrénom, stále je v tom cítiť južanské boogie a to ja môžem. Funky mrskanie v Misery, Life should be a laugh a v Liar ma síce týra rovnako ako predstava, že prestane fungovať Progboard, ale s tým asi nič nenarobím. Album rozhodne netrpí nedostatkom dychov, ktoré bzučia hádam v každej skladbe. Najviac sa mi páči pokus o hard’n’heavy kúsok Louisiana lady.
Čo dodať na záver? Ide o priemerný album plný priamočiarej veselej muziky.
↧