Aby koncertné albumy dostali päť hviezdičiek, muselo by to byť čosi vážne výnimočné. Nemôžem si pomôcť, ale tento záznam z Berlína v roku 1964 výnimočný je.
Už od úvodných tónov, úvodného nástupu, cítite nutkanie pokyvovať nadšením svojou hlavou. Nesmierna radosť a entuziazmus z hry, famózny Davis a nemenej famózny, vtedy ešte relatívne mladý Herbie Hancock. Táto dvojica si to pekne hudobne rozdáva a mne nezostáva nič iné len sedieť v úžase.
Veľmi sa mi páči i hra Rona Cartera, jeho basa je výrazná a popravde, mám pocit že Carter bol výborná voľba. Klobúk dole i pred ostatnými spoluhráčmi, ale ten, kto to pevne drží v rukách, je Miles Davis a berlínske publikum mu to dáva jasne najavo.
Možnože má Miles Davis i lepšie koncerty, žiadny ma však nestrhne tou živočíšnou energiou ako práve tento. A preto dávam plných päť.
↧