The Doors vydali v tom istom roku ako debut, tak aj druhé album. A rovnako vynikajúce, plné neskutočnej hudby. A oveľa tajomnejšej. Dokonalým príkladom tajomnosti a zvláštnosti je hneď úvodná Strange days. Po nej ide temná lahôdka You´re lost little girl, to je krása. Uvoľnenie tajomnej atmosféry prichádza s nadupanou klasikou Love me two times, ale zas sa vracia v Unhappy girl. Horse latidues je potom v podstatne báseň Jima Morrisona, ktorá nasadí celej tej temnej atmosfére korunu. A máme mu ďalšiu klasiku People are strange. To je tiež nesmrteľná vec. Morrisonove texty sú jednoducho geniálne. My eyes have seen you začína opäť trochu stemnňovať, čo len potvrdí zvláštna a clivá I can´t see your face in my mind. A album vrcholí skvelou When the music´s over, pri ktorej má človek naozaj pocit, že je koniec a treba zhasnúť svetlá... Skvelé album, rok 1967 sa The Doors mimoriadne vydaril.
↧