No, nech sa deje, čo sa deje, Soft parade je u mňa vysoko kvalitný album, hoci väčšinu recenzií naň som čítal práve v opačnom význame. Dychová sekcia? Nevadí. Pre mňa je to jednoducho úchvatný album a štvrtý za sebou. Hudba The Doors je skrátka jedinečná. A na tomto albume aj v mnohom iná od predošlých počinov. Napríklad hneď úvodná Tell all the people - to je jednoducho kľudná pomalá popovina, ale skvelá. Morrisonov hlas nepustí. A potom príde hit Touch me. Ten vždy rozpálí, naladí, rozhýbe. Bezchybný song. Ďalej však kapela ako vždy aj potemnie, v tomto prípade pri tajomnej Shaman´s blues. Nasleduje zvláštna Do it, neviem sa nikdy rozhodnúť či temná alebo veselá... Ale veselá je určite Easy ride, to je uľahčenie albumu. A to je ďalší dôvod, prečo znova potemnieť - prichádza Wild child. Prekvapivo je tu však v podstate country uvoľnená skladba Runnin blue. Potom zvoľníme tempo v krásnej Wishful, sinful a nakoniec je tu vyvrcholenie v podobe suity Soft parade, ktorá patrí do zlatého fondu kapely.
Takže rozhodne sa nestotožňujem s názormi na Soft parade ako najslabší album kapely. Okrem toho tu chcem spomenúť ešte pár skladieb z bonusovej verzie, ktoré album ešte viac povyšujú na úrovni kvality. Konkrétne tajomná Who scared you z b strany singla, outtake Whiskey, mistics and men, inštrumentálny pohodový jam Push push. A radím tu aj krehkú I will never be untrue z Essential rarities a temnú Woman is a devil z toho istého albumu. Takže rok 1969 pre The Doors opäť vynikajúci.
↧