L.A. Woman je ďalšie vrcholné dielo The Doors, a že ich nemali málo. Každopádne toto album je pre mňa zvláštne aj tým, že z Morrisonovho spevu vyžaruje niečo, čo predtým nevyžarovalo. Niekto to nazve opotrebovanosť, iný skúsenosť. Každopádne je tu na ňom počuť, že v časoch The Doors sa Jim Morrison venoval intenzívne nielen hudbe a básniam, ale aj chlastaniu. A povedzme si rovno, že chlastal prvú ligu, a to veľmi jednoznačne. A aj preto je toto jeho posledný album s The Doors.
A čo hudba? Typicky doorsovská - jedinečná a úžasná. Taký úvod, aký pripravuje Changeling, je neskutočný. Lepší úvod mali The Doors už len s Break on through. Veľmi zaujímavá je aj Love her madly, po ktorej nasleduje neskutočne úprimná Been down so long (mimochodom chválim basgitaru Jerryho Scheffa na celom albume). Nasledujúce blues Car his by my window je veľmi tklivé. No a príde jeden z vrcholných okamihov The Doors - L.A. Woman. Toto je skladba, ktorá žije. Toto je skladba do noci plnej nespútanej zábavy. Toto je skladba, ktorou si štartujem každý alkoholový výjazd. Po tomto príde temnota v podobe La America a ukľudnenie v podobe Hyacint house. Ale temnota sa vracia v podobe dvoch songov - Crawling king snake a The wasp. A záver je úchvatný. Lepší záver posledného albumu s Jimom Morrisonom si neviem predstaviť - krásna, temná, melancholická Riders on the storm. Výnimočné dielo.
Na bonusovej verzii je možné nájsť ešte skladby Orange county suite (z roku 1970) a (You need meat) don´t go further (B strana singla, ale nespieva ju Morrison). Obe skladby sa mi však nehodia na tento album. Každopádne je toto album výnimočné dielo, podobne ako celá hudba The Doors.
↧