Keď som si prvýkrát pustil tento skvost, zhrozil som sa, že mám pokzený prehrávač. Vypnem, vyberiem CD, pustím pre kontrolu iné, pustím znova LTE a zas: Ako na starých gramofónoch, keď ste pustili platňu vyššou rýchlosťou. Po ďalších pokusoch a kropajach studeného potu na čele som zistil, že ide o parádny nástup prvej skladby (Paradigm Shift) a nasadené tempo a štýl sú typické pre celý album...
K LTE som sa dostal "prirodzeným výberom" ako oddaný stúpenec progmetalu, vtedy najmä Dream Theater a teda odklon k LTE bol pre mňa logický. Genézu projektu a jednotlivých skladieb dostatočne komentoval Mike Portnoy v priloženom booklete, takže moje kecy by boli iba príslovečným nosením sov do Atén. Leitmotív albumu sa mi javí byť vyjadrený v jeho názve a v názve niektorých skladieb, kde preráža inšpirácia fyzikou, pokusmi a podobnými záležitosťami. Nemôžem ale súhlasiť s nižšie uvedeným názorom, že by išlo o DT v inej zostave. Hudba DT je oproti LTE takmer progmetalový popík (bez urážky). LTE predstavujú čistú radosť z muzicírovania a výdatnú masáž pre uši poslucháča. Celý album najlepšie charakterizuje poznámky k záverečnému jamu Three minute warning, kde autori vyzývajú poslucháčov, ktorí nemajú zvýšený prah tolerancie k bezuzdnému predvádzaniu sa, aby radšej vypli prehrávač:-)...ozaj trefné!
Kto by nemal žalúdok na celý album, odporúčam aspoň monumentálne Kindred spirits a jedinečnú Universal Mind.
Inak ako five stars nemôžem...
↧