Ako som už viackrát spomenul, mnoho hudobných klenotov som objavil vďaka otcovi, za čo mu patrí veľká vďaka. Mnohé z nich už v rannom detstve. Predstavovanie „jeho“ hudby (ktorá sa stala tiež aj „mojou“) vo mne zanechalo obrovský dojem. Všetko však robil absolútne nenásilným spôsobom, ani len nedúfajúc, že by sa mi niečo z toho mohlo zapáčiť, pretože si uvedomoval, že to nebola nejaká rádiová hudba určená pre masy. Keď zistil, že sa mi páčia albumy ako In rock alebo Look at yourself, tak skúšal aj ďalej. Veľmi ma zaujímalo, čo to vtedy za hudbu počúval. A tak mi ďalej predstavil album, ktorý mal na starej (ale veľmi zachovalej a dobre znejúcej) kazete, kde na strane „A“ bol nahraný uriašovský album Salisbury. Na druhej strane kazety bol nahraný album, ktorého názov ma veľmi priťahoval a vyvolával vo mne nejaké tie tajomné pocity (nejednalo sa však o žiaden záujem o okultizmus alebo niečo podobné – také niečo ma nikdy nelákalo a ani nezaujímalo, resp. som k tomu mal a mám vzťah na bode nula). Pravdaže sa jednalo o album Demons and wizards. Mal som asi 8 rokov. To, že mal otec na hudbu dobrý vkus a páčilo sa mi to, čo počúval v mladosti a tiež spomínaný názov albumu a všetko okolo toho, vo mne vzbudzovalo silnú túžbu po vypočutí tohto kúsku, tušiac, že to bude pecka.
Otváracia pieseň albumu – Wizard, začína kúzelne. To vybrnkávanie a hra na gitare je dokonalý úvod k tomuto výnimočnému albumu. Rovnako kúzelná a čarovná je celá pieseň, teda presne ako znie jej názov. Druhá, Traveller in time, nám opäť predstavuje kapelu v najlepšom svetle. Neprekonateľný Byronov vokál, keď z falzetu prejde do plného hlasu, je orgazmický. Hudobnými postupmi a skladateľskými nápadmi uriašovsky originálna, jedinečná vec. Tretia, Easy livin´, je rýchla hardrocková vypaľovačka, proste bomba. Jedna z najznámejších piesní od tejto kapely. Opäť skvelé vokály. Nasleduje zaujímavá a skvelá Poet´s justice, po ktorej je tu už Tomorrow (Circle of hands), ktorá pre mňa predstavuje jeden z vrcholov Byronovho speváckeho výkonu. Na nádherné klávesové intro, nadviaže rovnako krásna hudobná pasáž, ktorú zdobí jedna z najkrajších basových liniek, aké som počul. Po tom, ako jeden nádherný motív vystrieda ďalší, nasleduje niečo, čo sa naozaj ťažko opisuje. Je to pre mňa skutočný balzam na uši. Ten Byronov čarovný, kúzelný, nádherný, krásny, nedosiahnuteľný, neprekonateľný spev, to je niečo neopísateľné. Prvá časť Byronovho vokálneho vstupu je navyše zaspievaná neodolateľne jemne (tie emócie vami doslova zachvejú) a v druhej verzii alebo druhej slohe, Byron podvihol svoj hlas z jemnej polohy do trochu razantnejšej a nenapodobniteľne naliehavej – niečo neskutočné! Proste pán spevák a neprekonateľný génius Byron. Prvá časť piesne je dokonalosť sama a jej druhá časť je dôstojným pokračovaním. Od začiatku do konca sa jedna krásna pasáž strieda s ďalšou. Za týmto skvostom nasleduje ďalší, ktorý nesie názov Rainbow demon. Po úvodnom odbití „gongu“ nás postupne pokryje tajomná atmosféra tejto piesne. Intro s hororovo znejúcimi klávesami a odbíjaním „gongu“, vyvoláva pocity, ako keby za nami niečo išlo, číhalo a pomaly sa na nás plazilo. Vždy to vo mne vyvolávalo strach a zvláštne, bližšie neurčené tajomné pocity a som rád, že je tomu tak doteraz. Žiadna pieseň od všelijakých blekošských kapiel alebo temných zoskupení vo mne nevyvolávala taký strach a zo žiadnej nešlo také temno. Dokonalé. Pieseň sa ďalej presúva do svojej tajomno-rozprávkovej podoby s mohutným vyspevovaním refrénu. Za tým nasleduje energický kúsok menom All my life, kde máme do činenia s fantastickou gitarovou hrou a predovšetkým perfektnými vokálmi – paráda! Pieseň nie je dlhá, ale svoju silu má určite. Ďalej je tu kúsok menom Paradise. Opäť skvelá gitarová hra a vokály. Kapela nám ponúka zaujímavú pieseň a je skutočne výborne zohratá. Všetko do seba presne zapadá a kým sa pieseň takto veľkolepo približuje ku koncu, my chceme, aby ešte pokračovala. Na Paradise nadväzuje „The shell“ s tradične vynikajúcimi vokálmi a bezchybnou súhrou všetkých jej členov. Okrem spomenutého, pieseň zdobí aj veľmi pekné gitarové sólo a hra na klávesy. Nádherné ukončenie tohto diela.
Na základe počutého a vyššie spomenutého teda konštatujem, že Démoni a čarodejníci patria nielen k vrcholom tvorby uriášov, ale aj vrcholom toho, čo som vôbec počul. Áno, mám empiricky potvrdené, že stretnutie s týmito Démonmi a čarodejníkmi vám neuškodí, ale vás naplní pocitom blaha a objavíte tak jeden z pokladov umenia.
↧