Moje zoznámenie sa s Genesis prostredníctvom diela Nursery Cryme, ma tak „nažhavilo“, že som sa chcel obzrieť aj po iných tituloch z dielne tejto pätice. Nuž, nastal čas na Trespass.
Úvodné naliehavé zvolanie Petra Gabriela ma (podobne, ako mnohých) dostalo a už som sa začal tešiť, čo za hudbu mi ponúkne tento album. Tušil som, že to nebude niečo obyčajné, nebodaj nudné. Túto prvú pieseň zdobia nádherné melódie, dokonalá súhra hudobníkov a skvelý spev. Je to hotový artrockový klenot a kapela trochu aj pritvrdí, čo je vynikajúce. Po The musical box a Supper´s ready ju (spolu s The knife) hodnotím bronzovou medailou v tvorbe Genesis. Ďalšou je White mountain, ktorá len dokazuje, že po prvom - možno trochu hľadačskom albume, si skupina svoju polohu v artrocku našla a ide jej to výborne. Nasledujúca, Visions of angels, to je krása na pohľadanie. Úžasné! Veľmi sa mi v nej páčia bicie (Collins je lepší, ale Mayhew sa mi tu hodil tiež). Štvrtou v poradí je Stagnation, ktorá udržiava vysoko postavenú latku albumu. Predposledná, Dusk, je nádherná zasnená záležitosť s čarokrásne jemným spevom. Album uzatvára veľkolepá The knife. Pri jej počutí si vždy poviem: „Ech, ale brutálny to kúsok na nás vyvalila táto, inak „vymäknutý“ artrock produkujúca (nemyslím to v zlom), pätica.“ Pravda, jedná sa o skutočne delikátnu vec, pri ktorej nás kapela nenechá v kľude a už vôbec nie v nude, ale vyvalí na nás razantný a tvrdý /h/(art/d/)rock v svojom podaní. Pieseň je presne taká ostrá, ako znie jej názov a to je fantastické. Gitarovým sólom, ktoré stojí za povšimnutie, sa tu s nami zároveň rozlúči Anthony Phillips a dôraznou hrou na bicie zas John Mayhew. Určite je to jedna z tých úplne naj piesní od Genesis (ako som sa vyjadril už vyššie - pri hodnotení prvej piesne).
Povznesený po vypočutí tohto diela môžem s radosťou skonštatovať, že to bolo úchvatné hudobné prestavenie. Nevšedný album, kvalita na pohľadanie.
P. S. Za povšimnutie stojí ozaj mladý vek členov skupiny v čase nahrávania albumu.
↧