Po zeppelínoch obsadzuje Pink Floyd druhé miesto v otcovom svete hudby. Od detstva mi preto spomínal rôzne albumy od tejto super skupiny. S uznaním sa vyjadroval o albume Animals. Hovoril, že piesne sú pomenované podľa jednotlivých zvierat. Spomenuté ma ihneď zaujalo a všetko som si ukladal do pamäte, dúfajúc, že sa k albumu raz dostanem.
Album otvára (aj uzatvára) krásna melodická akustická krátka pieseň. Tušil som, že v takomto duchu sa album niesť nebude. Potom sa už začne drsná progrocková jazda v podaní Pink Floyd. Drsná textami a na pomery Pink Floyd aj hudbou. Jedná sa asi o najtvrdší album kapely a textovo asi najzaujímavejší. Pri tejto skupine sa vedú rôzne úvahy, či je dôležitejšia hudba alebo texty. Podľa mňa sú oba tieto elementy v ich tvorbe dokonale prepojené a prepracované – veď tento album je toho jasným dôkazom! Aj keď moja pozornosť je upriamená predovšetkým na hudbu. Tiež patrím medzi tých, ktorí si po vypočutí albumu prečítali známu Orwellovu knihu a tá ma dosť zaujala. Kapela servíruje nekompromisne podaný (art)rock, ktorý nás dostane spolu s textami, ktoré si neberú servítku pred ústa, nie však v zmysle vulgarizmov, ale v opísaní strašnej spoločenskej reality videného a prežívaného. Som pokojnej povahy, ale ten nepokoj v hudbe ma tu baví. Hudba pôsobí miestami dosť nepokojne a veľmi jej to svedčí; tiež sa tu nachádzajú aj vynikajúce melodické časti, ku ktorým pripočítam ešte fantastické Gilmourove sóla a nadšenie tak nemá konca-kraja.
Bombastický rock značky Pink Floyd je jedinečné hudobné predstavenie a práve toto nám ponúka tento album. Ak si ešte uvedomíme, o aké obdobie išlo, tak človeku spadne sánka. Byť originálnym na artrockovom poli v roku 1977 muselo znamenať skutočné umenie. Pánom z Pink Floyd sa to, prostredníctvom Zvierat, dokonale podarilo. Výnimočné! Možno si želať viac?
P. S. Po svojom predchodcovi má u mňa druhé miesto v tvorbe Pink Floyd. Jeden z mojich favoritov.
↧