Tak toto som nečakal. V čase, keď som sa pustil do albumu Sweet freedom som si myslel, že najlepšie albumy Uriah Heep sú v období 1970-1972. Našťastie som sa mýli a radím k nim aj tento album. Zhrnuté - Uriah Heep majú neskutočnú sériu, v ktorej prvých šesť albumov sú absolútne úchvatnými dielami svojho žánru. A čo priniesol album Sweet freedom? Tak napríklad hneď úvodná Dreamer šľape ako hodinky a nenecháva na pochybách nikoho, čo ho čaká. A prichádza Stealin - nádherná skladba, v ktorej opäť predvádza Byron svoj nezameniteľný hlas a takisto tu sú typické uriášovské vokály. Tie napokon sú aj v ďalšej skladbe One day, ktorá je opäť veľmi vydarená. No a potom príde titulná Sweet freedom. Považujem ju za jednu z najvydarenejších skladieb kapely, veľmi melodická a nostalgická s úžasným refrénom. Potom prichádza skladba na zamyslenie If I had the time so slovami, ktoré mi absolútne sedia: "If I had the time to relieve my life, I don´t think I´d care to change a thing...". Potom to rozbehne Seven stars, kde sú opäť skvelé vokály a myslím, že jedine David Byron si mohol dovoliť zaspievať na vysokej úrovni abecedu :D. Circus je veľmi krásna a zádumčivá akustická vecička, po ktorej nasleduje tajomná a temná Pilgrim s vynikajúcimi vokálmi. Tá práca s vokálmi je ozaj famózna. Klobúk dolu. Z bonusov tentoraz spomeniem len jednu skladbu - B-stranu singlu Sunshine, ktorá veľmi dobre doplňuje tento album. No, skrátka Uriah Heep aj po šiestykrát po sebe ukázali, že sú svetová extratrieda.
↧