Prvé dva albumy (no, dobre, je tu ešte US album) Colossea ma totálne dostali, nevyhnutne som tak siahol po ich nasledovníkovi. Bude aj tretí album v rade hodný pomenovania majstrovský? Túžil som to zistiť.
Prvé dva albumy nastavili mieru kvality na najvyšší stupeň. Tento kus toto kritérium spĺňa na 100%. Páni muzikanti do toho vložili všetky svoje schopnosti a výsledkom je toto geniálne dielo. Inak to neviem napísať. Inštrumentálne výkony sú opäť z kategórie jedinečných. Nie je to nič nové a predsa prekvapujúce - hudobníci sú majstri umelci a servírujú nám hudbu, pri ktorej sa nestačíme čudovať! Je to tak. Osobitne by som chcel vyzdvihnúť cover Theme for an imaginary western. Keď už som napísal, že je to cover, tak dodám, že v rámci rôznych coververzií má u mňa striebornú medailu (hneď za famóznym coverom Good morning little schoolgirl /ktorému zdatne šliape na päty/ od Ten Years After z ich veľdiela Ssssh, ktorý je môj cover č. 1 a tiež srdcovka). Ale k veci. Theme for an imaginary western v podaní Colossea je pieseň, pri ktorej sú akékoľvek superlatívy iba slabým pokusom o priblíženie danej reality počutého. Tento mimoriadny kus sa skvie grandióznym vokálom Farlowa a nadpozemskou hudbou, ktorá vytvára neopísateľnú atmosféru. Keď to počúvam, tak sa mi tisnú do očí slzy. Tá atmosféra je nenapodobniteľná – gratulujem muzikantom za takúto hudbu. Tie emócie, čo vyvoláva sa nedajú opísať. To (s tými slzami) sa mi pri mužskom speve ešte nestalo. Farlowov spev je tu brutálnym útokom na emócie človeka. Dal do toho všetko a muzikanti tiež. Slzy som mal jedine pri niektorých piesňach od Janis Joplin (predovšetkým Little girl blue) a pri Morseovej pocte zahynutým – Contact lost, čo je inštrumentálka a tiež pri Heckstall-Smithovom saxofóne v Beware the ides or march. Máme tu tiež aj blues, čo ma veľmi, veľmi teší. Speváckym výkonom na prvých dvoch albumoch som nemal čo vyčítať. Boli skvelé. Tu však musím povedať, že napriek ich kvalite, na výkon Farlowa nemajú ani zďaleka. Jeho spev je tu viac než dokonalý – to sa musí počuť! Farlowov nenapodobniteľný vokál, s touto skvostnou hudbou, robí tento album výnimočným, ktorý je neslýchaným zjavom v hudbe, ako takej. Áno, jeho spev dáva tomuto dielu pečať majestátnosti. Je to tak, muzikanti sú fantastickí a spev Farlowa obdivuhodný, obdivuhodný...
Takto sa robí rock, či už mu dáte prídavné meno umelecký alebo iné. Takto sa hrá, takto sa spieva. Takto sa robí hudba, ktorá nemá obdoby. Takto sa ide na plný plyn. Aj keby som použil nespočítateľné množstvo všelijakých superlatívov, tak by to na opis hudby albumu nestačilo. Aj keby všetci fanúšikovia, hudobníci, či publicisti alebo recenzenti celého sveta, vyzdvihovali a chválili toto dielo, bolo by to málo. Dcéru času nenahlodal zub času ani náhodou. Naopak, čas jej veľmi prospieva a ona je skutočne tou krásavicou nevídanou (neslýchanou).
P. S.: Počet štúdioviek, kde by spevácky výkon prevýšil tento Farlowov je len o niečo viac, ako vlasov na hlave Homera Simpsona. Album uzatvára Hiseman, ktorý to riadne zaklincoval - má tu brutálne /live/ sólo a len potvrdil to, čo aj na predchádzajúcich albumoch – patrí do najužšej svetovej špičky. Do extraligy, do ligy majstrov. Je v mojej top 5 bubeníkov.
P. P. S.: Tri albumy po sebe a každý iný. Tri albumy po sebe a každý geniálny. Rozdielne sú hudbou – nemôžeme teda hovoriť o nedostatku invencie. Hudba je však aj ich spoločný znak – je vždy jedinečná. Táto skupina sa dostala tam, kde sa dosal len málokto. Táto kapela dokázala to, o čom sa mnohým ani nesnívalo. Veľmi mi prirástla k srdcu... uši však protestujú... pardon, teda k ušiam. Colosseum sa týmto zaradili aj medzi moje najobľúbenejšie „trojky“ (t. j. 3 skvostné albumy /štúdiovky/ daného interpreta, nasledujúce za sebou; tu patria napr.: In rock, Fireball, Machine Head, prvé tri albumy Hendrixa, Atomic Rooster a Rainbow, Trespass, Nursery Crime, Foxtrot).
↧