Nebyť progboardu, nikdy v živote by som si nevypočul debutový album skupiny Cruel. Snáď mi Poki odpustí, že niekto, kto metalu neholduje, vyjadrí svoj názor na túto nahrávku. Robím výnimku, nerád sa vyjadrujem k československej produkcii, svet je malý a ľudia vzťahovační.
Príjemný klavírny úvod otvorí skladbu Gambit (J´Adoube/Dotýkám se, rovnám), po nástupe skupiny je jasné, že melodika hrá v celkovom prejave pomerne významnú rolu, čo kvitujem. Speváci väčšinou nechrčia, textár nebol úplne mimo formu, slovom, je to dobrá skladba. Avšak istý orientálny nádych nemožno prepočuť a s tým mám osobne problém, až na výnimky mi to príde strašne prvoplánové. Našťastie, je to iba chvíľka. Sladký klavírno-husličkový záver poteší. Že v skladbe Matador (26. 4. 1937) nebude núdza o španielske nálady, je jasné. Zároveň sa tam usekáva niekoľko metalových rifov, čo už. Ako celok to nie je zlé. Orient ma veľmi neoslovuje, dve skladby s názvami Maroko I (Bída miluje společnost) a Maroko II (Doba jedovatých myšlenek) sú presne také, ako sa očakáva. Až na metal, ten absentuje v prvej menovanej úplne. Jemná freska s názvom Lament si vystačí s klavírom a tichým recitovaním viacerých protagonistov vrátane hosťujúcich speváčok. Kto by poňal podozrenie, že ide o intro k ďalšej veci Nokturno, mal by pravdu. Ide o skladbu s hitovým potenciálom, metalová nekomerčnosť odpustí, viem si ju predstaviť v médiách. Orientálne vsuvky mi prídu zbytočné, ale skupinu to evidentne baví, tak jej to neberiem. Necelá minúta ostala vymedzená pre Malú rošádu, vzhľadom na to, že ide o pár zvukov rozbitého skla a bežiacich nôh, je to tak akurát. Vstupujeme do skladby Vis Maior, ktorá má ambíciu byť metalovou za každú cenu, čo jej prospieva, samozrejme, do okamihu, kedy sa z toho stane „južanská“ záležitosť. Celkom by ma zaujímalo, akým spôsobom sú tieto juhoeurópske, blízko i stredovýchodné vsuvky komponované, či je to vec rozumu alebo to vyviera z prirodzenia (ehm). Cítim z toho skôr marketing než city, ale môžem sa mýliť, predsa len mám od podobných záležitostí pomerne veľký odstup. Syberia prenáša poslucháča na sever, úvodom sa mihnú nejaké kulisové zvuky, skladba samotná vcelku tvrdo odsýpa, konečne zmizol závan Indie, však čo by si na ľadových pustinách počal. V tomto duchu sa nesie aj čiastočná balada Shah Mat (Koncovka sedmi na osm). Posledným kúskom je Svízel přítula (bonus), čo je rázna záležitosť, ako koniec albumu mi príde lepšia, než predchádzajúca nevygradovaná balada, čo by to bolo za metal, keby sa nakoniec nemohlo dobre pokývať hlavou.
Na to, že ide o vlastným nákladom robené CD, je špičkovo spracované, booklet obsahuje aj texty, niet čo vytknúť. Zdá sa, že skupina to myslí vážne aj na poli profesionálneho hrania. Inštrumentalisti sa tiež nemajú za čo hanbiť. Metal prakticky nepočúvam, orientálny tobôž, ale Ekvilibrium nie je vôbec zlý album, ba naopak, je dobrý. A to až tak, že som chvíľku váhal, či nedať štyri hviezdičky.
↧