Kedysi, koncom 90. rokov, bol internet v plienkach a nájsť v ňom informácie o starých zabudnutých kapelách nebolo tak jednoduché, ako teraz. Pamätám si, že prvé objavy tohto typu som vykonal spoza školských kompov na výške počiatkom nultej dekády a výsledkom boli (strohé) informácie o kapelách ako Lyd, McPhee alebo Ben. Počas zveľaďovania zbierky som na CD poslednej menovanej formácie párkrát narazil, ale v pamäti zafixované slovo džez ma vždy prenieslo k iným titulom, nuž staršie vydania napokon zdúchli z obchodov. Až donedávna. Repertoire chytilo druhý dych a album vrátila na pulty. Neváhal som.
Štyri inštrumentálky sa prezentujú klasickým džezrockom, rytmika s občasnou gitarou navodzujú dojem rockovosti, klávesy a dychy zasa džezu. Je to dosť tvrdé a zároveň dostatočne konzistentné, aby sa z toho nestalo „voľné“ džezovanie bez zmyslu i súdnosti. Skladbu po skladbe nemá cenu popisovať. Keď máte na podobnú muziku náladu, Ben vás nesklame.
Výborný album určený (nielen) priaznivcom saxofónu.
↧