Zvykne sa stať, že mnohí umelci sa väčšieho uznania dočkajú až po rokoch. To je aj prípad Carol Of Harvest. Veľmi rád by som preto predstavil eponymný album tejto nemeckej kapely, pretože si to určite zaslúži.
Prvá pieseň album je zároveň jeho najdlhšou a tiež jeho najväčšou ozdobou. Presný zásah do čierneho. Škoda slov – no ale niečo predsa len napíšem, veď táto pieseň je toho hodná. Put on your nightcap začína nejakým fúkaním vetra, do čoho sa ozve melancholické vybrnkávanie Axela Schmierera. Do bezchybnej melancholicko-snovej vlny nastúpi Beate Krause so svojim neodolateľným ženským vokálom. Jej čarovne zastretý hlas má v sebe niečo magické, niečo, čo robí jej spev príťažlivým a čoho sa moje uši nevedia nabažiť. Jej spev ich (moje uši) „núti“ počúvať veľmi sústredene – áno, neviem od jej spevu „odtrhnúť“ svoje uši. Dokonca si trúfnem povedať, že na jej speve stojí celý album (nechcem tým zmenšovať prácu jej kolegov a predovšetkým Schmierera – hlavného skadateľa a mozgu kapely – no keby Beata Krause, tak skvele nespievala, neviem, či by album tak upútal moju pozornosť). Pritom má dievčina len šesnásť rokov! Neuveriteľné, však? Ťažko opísať jej trochu tajomný spev a melancholický, snový prejav. A takto pôsobí aj úvodný viac, než vydarený kus. K tej melanchólii a snovej nálade treba doplniť ešte nejaký ten surrealistický podtón. Potom sa pieseň trochu rozbehne. Celá kapela hrá solídne, no najmä gitarista je výborný – parádne vybrnkáva, skvele sóluje, ponúka svoje nápady a je v tom veľmi presvedčivý. Carol Of Harvest tu ponúka svoju verziu progresívneho rocku miešaného s folkom a trochou psychedélie. Autorom tejto piesne (ale i ďalších) je gitarista Axel Schmierer, ktorého chválim predovšetkým za tento majstrovský kus, ako i za krásne „gilmourovské“ sóla. Najviac ma však dostala Beate Krause – za jej vokálny výkon si zaslúži, aby sa o nej viac hovorilo – určite! Ešte raz chcem osobitne spomenúť aj klávesáka za jeho „vystrájanie“, ktoré sa tu priam hodí. Rytmika je tiež výborná a dáva piesni po jej rozbehu tie správne grády – najmä posledných päť minút je v podaní bubeníka a basáka úchvatných.
You and me je veľmi pekná akustická pieseň s opäť bezchybnou Beate Krause, ktorá je veľmi presvedčivá, veľmi presvedčivá... Jej ušľachtilý, jemný prejav robí z tejto krátkej piesne lahodnú pochúťku pre moje uši. Nerozumiem, ako sa táto dievčina mohla z hudobného poľa vytratiť, veď v hrdle má zlato. No, vďaka jej za tento album. Po úvodnom skvoste, je to najlepšia pieseň na albume.
Somewhere at the and of the rainbow začína Schmiererovým melancholickým vybrnkávaním, na ktoré by si mohol dať aj patent. Osobitne chválim spev a gitaru, len ten refrén je na môj vkus taký „rádiovo-odrhovačkovský“. Celkom fajn pieseň, ale prvé dve boli nikde inde, navyše vôbec mi tu pred koncom nesedia klávesy. Inak dobrý výkon kapely v tejto pomalšej/stredne tempovej piesni, kde môžeme počuť elektrickú aj akustickú gitaru.
Treary eyes sa mi páči viac, ako jej predchodca. Akustická gitara tu hrá prím; Schmiererovi to od začiatku do konca veľmi sluší. Speváčke to (tradične) ide, no najviac ma zaujala v poslednej minúte piesne.
Poslednou piesňou albumu je Try a little bit, ktorá v rýchlejších pasážach trošičku pripomenie úvodný kus. Je v nej všetko, čo kapela na albume zatiaľ prezentuje: fantastický sólový ženský vokál Beate Krause, akustickú muziku, kríženie folku s progresívnou rockovou hudbou, melanchólia, snové surrealistické momenty, Schmiererové „gilmourovské“ sóla. Oproti úvodnej bombe pôsobí trochu, ako jej chudobný príbuzný. Na druhej strane, ale treba povedať, že prvá pieseň je mimoriadne číslo a zrovnávať s ňou inú je preto nezmysel. Keď sa mi zdalo, že hudobných nápadov by tu mohlo byť aj viac – veď má necelých desať minút; tak s rozbehom piesne sa to značne vylepšilo, hoci spev pozostáva „iba“ z „la la la...“, ale v podaní Beaty sa to počúva výborne.
Bonusy sú živými nahrávkami a keby nemali takú zvukovú kvalitu, akú majú, tak by to bolo oveľa lepšie. Škoda.
Nemci Carol Of Harvest nahrali album, ktorý vyšiel v malom náklade (tak nečudo, že výrazne nezaujal – čo sa však po rokoch zmenilo), ale spokojne môžem povedať, že sa im vydaril. Gitarista Schmierer to, ako mozog kapely, správne režíruje a Beate Krause je vynikajúca. Nedá mi ešte raz nespomenúť úvodný skvost Put on your nightcap – paráda!
↧