Priznám sa že Japonskú odrodu muziky nemám akosi napočúvanú a ani ma nejako extra nepriťahuje aj k tomuto albumu som sa dostal iba náhodou. Náhoda ktorá mi ukázala že sa dobrý blues nemusí hrať iba v USA a vo Veľkej Británie. Album bol označený ako Progressive Rock z Japonska no ak by som sa mal priznať už som mal prst na delete ! ale pustil som si predsa prvú skladbu a čakal som na prvých 20 sekúnd
1. Atomic Bombs Away – výbuch bomby sa mi na začiatku nepáčil už som chcel skladbu vypnúť no vtom sa spustil jasný priamočiary riff ktorý ma úplne vtiahol do deja skladby . gitarista dával poriadne mastné licky. Prisahám akoby som počul hráčov s Veľkej Británie. Cítim tu vplyvy hudobníkov ako Eric Clapton, Tony Iommi , Alvin Lee.
2. Mississippi Mountain Blues – skladbu otvára ústna harmonika a akustická gitara je to úžasná skladba absolútne tá najčistejšia Americká blúzovka hraná neamerickými hudobníkmi akú som kedy vo svojom živote počul. Asi najlepšia skladba na platni a ten úžasný text „Mississippi Mountain side they´re not look so fine“ ak som správne z druhého vypočutia rozumel.
3. Just I Was Born – Heavy Rock s Bluesovými prvkami ako vyšitý. Nachádza sa tu rýchle vynikajúce gitarové sólo rýchle ako Alvin Lee. Akoby som počul skladbu s USA z roku 1969 je to RAW (surové) na konci skladby sa nachádza gitarové intermezzo sólo znejúce ak Ritchie Blackmore (doslova)
4. Sorrow – prvá pomalá skladba na oddychové počúvanie po úmornom pracovnom dni(ale po takom pracovnom dni si nebudem púšťať takýto svižný album)
5. One Summer Day – srdcervúca balada
elektrifikujúca a strašne smutná.
6. Brain Buster – skupina sa po dvoch smutných skladbách vrátila k surovému Blues ktoré dáva na plnej čiare . dvojminútová inštrumentálna nálož plná nápadov s ktorých by som ja osobne spravil zo tri skladby.
7. Sooner or Later – Acid rocková smršť pripomínajúca mi začiatky Blue Cheer. Gitara mňauká sólo hrá do zbláznenia no jednoducho fantázia.
8. Demon & Eleven Children – posledná Black Sabbathovská skladba sa otvára zahrmením búrky a dažďom potom nastúpi hororový riff. Dlhý hard rockový opus.
Citeľne počuť ten japonský prízvuk ,v ich angličtine, skoro v každej skladbe ale nezdá sa mi že by to bol obrovský trň v uchu. Čo sa mi nepáčilo a takmer odradilo od počúvania bolo to že túto skupinu zaškatuľkovali do progresívnej hudby čo sa tu nenachádza aj keby som sa mal roztrhnúť. To že v troch skladbách použili na začiatku zvuky ako búrka alebo streľba nie je nič progresívne ak by som mal takto zaradiť skupinu tak by som ju zaradil do Heavy , Raw Blues Rocku to sa im najviac hodí.
↧