PrvĂ˝ album bez Keitha Moona. Ten bol poznávacou znaÄŤkou kapely, takĹľe som sa bál akĂ© to bude s inĂ˝m bubenĂkom. Ale napokon Kenney Jones je tieĹľ skvelĂ˝ a myslĂm, Ĺľe si s kapelou sadol. A tak vzniklo skvelĂ© album Face dances, ÄŤo som neÄŤakal. HneÄŹ na zaÄŤiatku je moja srdcová skladba kapely You better you bet. Krásna, melodická, optimistická, skrátka srdcovka. A v podstate tu znova platĂ to, ÄŤo pre všetky predošlĂ© albumy The Who - ani jedna skladba ma nesklamala. NiektorĂ© ma opäť nadchli (You s neskutoÄŤne nadupanou basou Johna Entwistla, nadupaná pecka The Quiet one ÄŤi pohodovky Cache cache a Daily records), ostatnĂ©... ale ÄŤo, aj ostatnĂ© ma nadchli. NaprĂklad ÄŹalšia skvelá basová gitara v How can you do it alone. Skrátka opäť vydarenĂ© album. V bonusoch sĂş tri veci, ktorĂ© sa na album nedostali (dve nahral Pete Towshned o rok na svoj sĂłlovĂ˝ album) - I like nightmares, It's in you a veÄľmi pekná Somebody saved me. Neviem, ÄŤĂm to je, ale táto kapela v mojich ušiach fakt niÄŤ nikdy nepokazila.
↧