HneÄŹ, ako sa na progboarde zjavil tento profil (a recenzia hlásajĂşca: „PĹ™es 50 minut toho nejryzejšĂho rocku, hutnĂ˝ch riffĹŻ, ale i šlapajĂcĂho blues a dokonalĂ©ho zpÄ›vu“), som utekal do obchodu a vyĹľiadal si jeden kus CD, ktorĂ©, predstavte si, mali na sklade.
Falling hneÄŹ na zaÄŤiatku odcituje ÄŤosi zaváĹ�ajĂşce „klasikou“, ale nedajte sa zmiasĹĄ, ide o hard rockovĂş skladbu ako remeĹ�. Ned Kelly sa tvári mäkšie, Liar naopak, tvrdšie. Druhá menovaná je regulárna jam session, blues rockovĂ© korene Iron Maiden nezaprie (a ani rif sĹĄaby inšpirovanĂ˝ Blind Faith), bavĂ ma sprievodnĂ© basovĂ© sĂłlo a tieĹľ nekoneÄŤnĂ© kvákadlovĂ© gitarovĂ© sĂłlo. Ritual je vec, ktorá mi ukázala, ako mĂ´Ĺľe znieĹĄ nasrdenĂ˝ melancholik. CC Ryder aj s harmonikou necudne ukazuje na obdiv jeden známy bluesovĂ˝ tradicionál spopularizovanĂ˝ v prvej polovici prvej polovice 20. storoÄŤia Ma Rainey, ktorĂ˝ následne hral kdekto (z fleku mi napadli Animals). Nepokojná balada Plague sa mi veÄľmi páči, nervĂłzne gitarovĂ© sĂłla podkreslenĂ© jednoduchou basovou linkou a „dĹľezovĂ˝mi“ bicĂmi nemajĂş chybu. A keÄŹ som pri baladách, Ballad of Martha Kent je zaujĂmavá predovšetkĂ˝m „mám na saláme“ spevom. NekompromisnĂ˝ blues-hard rock God of darkness uzatvára púť po Maiden voyage, ako inak, vydarene.
MusĂm sĂşhlasiĹĄ s tĂ˝mi, ÄŤo sa nazdávajĂş, Ĺľe je to jedna z najlepšĂch jednoalbumovĂ˝ch nevydanĂ˝ch záleĹľitosti z doby, kedy sa oznaÄŤenĂm hard rock ešte neplytvalo na ĂşlisnĂ© leštidlovĂ© skupiny. Iron Maiden na nejakĂ˝ volánikovĂ˝ sound ani nepozrie a poslucháčovi surovo narve do hrdla log pálenky, kĂ˝m mu zaÄŤne ako chirurg v lazarete pĂliĹĄ konÄŤatinu. 4,5 hviezdy zaokrĂşhlim nadol, ale je to zaokrĂşhlenie krkavÄŤie.
P.S. V booklete CD od Audio Archives sa skvie poznámka: „Skladby na tomto CD boli nahratĂ© asi pred tromi dekádami jednou z ranĂ˝ch „pravĂ˝ch“ doom metalovĂ˝ch skupĂn...“ Je to tak kĂşzelná hovadina, Ĺľe som ju sem musel uviesĹĄ.
↧