Who, The - Endless Wire

Endless Wire bolo obrovské prekvapenie. Ja si nemôžem pomôcť, ale fakt som od The Who tvorených len polovicou pôvodnej zostavy nič nečakal a oni spravili takéto skvelé album. Klobúk dolu. A čo je na �om také úžasné? No podľa m�a jednoznačne skúsenosť. V tomto albume cítim v hlase Rogera Daltreya odžité roky, za ktorými sa obzerá a to isté aj v rukopise Petea Towshneda. Najviac to cítiť v skladbách Mike Post Theme (úvodný výkrik Daltreya je niečo ako posledný vzdor), God speaks of Marty Robins, v krásnej a úprimne priateľskej You stand by me a v niektorých častiach miniopery Wire & Glass (hlavne v nádhernej rozlúčkovej zmierujúcej Tea & Theatre). Z tohoto hľadiska je to fakt úžasné bilančné album, naozaj cítim z každého tónu životné skúsenosti. A ako bonus sú tu dve neskrátené skladby z časti miniopery (obidve majú v podstate hitový potenciál, ale asi nie v tejto dobe) - Endless Wire a We got a hit. Takže je to album za jasné 4 hviezdy, ale dnes budem subjektívny, pretože mi to pripomína leto 2010, ktoré bolo zatiaľ najúžasnejšie v mojom živote a tento album som vtedy spoznával, čiže som subjektívne ovplyvnení a dávam 5. PS: Aby tá päťka fakt stála za to, nemôžem nespomenúť ešte dve nové skladby, ktoré nahrali vydali v roku 2004 na výberovke Then and now, respektíve na singly. Sú to v podobnom duchu ladené veci. Prvá Real good looking boy je úžasná retrospektívna skladba, ktorá takisto dýcha životnými skúsenosťami a je popretkávaná melódiou z I can´t help falling in love od Elvisa. Druhá je Old red wine a platí o nej to isté. Navyše okrem dvoch členov Who tu hrajú na bicie Zak Starkey (syn Ringa), Pino Palladino na base v Old red wine a Greg Lake na base v Real good looking boy. Bezchybné skladby, ktoré počúvam vždy spoločne s albumom Endless Wire. Nemôžem si pomôcť, fakt musím dať 5 bodov.