Uriah Heep - High And Mighty

Pri hodnotení albumu nie som zaťažený, ani ovplyvnený väzbou na� z mladosti, lebo vtedy v 70. rokoch som ho nepočúval, nanajvýš raz. 1. One Way or Another – veľmi slušný úvod a prekvapenie, že nepočujem Byrona, ale Wetton to zvládol perfektne. A sprievodné uriašovské zbory v refréne ma ukľud�ujú, že je všetko ako má byť. 2. Weep In Silence – veľmi pekný inštrumentálny nástup vyústi do Byronovho spevu v najlepšej možnej polohe. Rytmika mi trochu pripomenula krimsonovský Epitaph, atmosféra skladby zase Harrisonovu gitaru, ktorá nežne plače. Nádhera, dojímavé. 3. Misty Eyes – túto skladbu si trochu pamätám. Ďalšia nádherná vecička. Aranžovanie kláves – podoba čisto náhodná so Supertramp, gitary á la Shadows. 4. Midnight - hard rocková krása, zaujali ma klávesy, spev a pekná melódia. 5. Can't Keep a Good Band Down – táto skladba je ako stvorená byť úvodnou, takže ja by som kľudne zamenil poradie 1. a 5. Začiatok ma veľmi nezaujal a postupne sa to slušne rozbehlo. 6. Woman Of The World – jednoduchý rokenrolík, akoby vypadol z nášho socialistického rádia, mládežnícky, či modusácky elán (s malým e). 7. Footprints in the snow - hmm, poznávacie znaky skupiny sú prítomné, no pesničkový ráz obyčajnosti pokračuje. Lepší priemer. 8. Can't Stop Singing – to je asi najslabší článok, akoby nevedeli, čo chceli... 9. Make a Little Love – pokazený dojem z predošlého kusu zachra�uje celkom schopné boogie. 10. Confession – v jednoduchosti je krása. Nádherná, kratučká balada, len klavír a úžasný spev. Najlepšie skladby sú Weep In Silence, Misty Eyes, Midnight a Confession. Vtedy v 70.-tych som bol veľmi sklamaný evidentnou zmenou, odklonom od veľmi originálneho soundu skupiny. Teraz, po mnohých rokoch a vo svetle súčasnej pásovej výroby konzumných nepodarkov, sa vraciam aj ku diskografii Uriah Heeep a hľadám (a nachádzam) to, čomu sa vraví kvalita. Nebyť slabších kúskov v druhej polovici, bolo by to za výborné 4. Takže dávam poctivé 3 hviezdy.