Aký význam má vlastne hudba v živote jedinca?
KeÄŹ sa nad tĂ˝m zamyslĂm, je to asi jedinĂ˝ neuchopiteÄľnĂ˝ produkt, ktorĂ˝ zaberá takmer na kaĹľdĂ©ho, priÄŤom vlastne nie je moĹľnĂ© ho zhmotniĹĄ (teleshoppingovĂ© produkty šťastia, boĹľie lásky vo všetkĂ˝ch podobách a pod. nepoÄŤĂtam). NiÄŤ z abstraktnej ÄŤinnosti ÄŤloveka nepĂ´sobĂ univerzálnejšie. Komunikuje a vyvoláva city, nálady, vášne... Je to úžasnĂ©. Zázrak. Mágia. Pár (mnoho, kopa) ÄľudĂ sa zĂde, chytĂ do rĂşk nástroje a je to tu! NiÄŤ sa menĂ v nieÄŤo.
KĂ˝m koncertne je z nej neprenosná sila momentu, v momente, keÄŹ sa zachytĂ na nosiÄŤ, vstupuje do hry jedna z najabsolĂştnejšĂch drogovĂ˝ch závislostĂ vĂ´bec, poÄŤĂşvanie. Pri práci, na gauÄŤi, pri sexe, prĂpadne kombinovane (pri sexe v pracovni na gauÄŤi), všetci nieÄŤo poÄŤĂşvame. Sme generácia zvuku (a hluku).
Stala sa tak samozrejmou, aĹľ je pre väčšinu v pozĂcii zabudnutej samozrejmosti, nad ktorou sa nedumá, ktorá sa nepreĹľĂva, ktorá jednoducho je. Asi preto sa v predajnosti radĂ po bok viery a zdravia (a nenávisti, o tom za chvĂÄľku).
Je zaujĂmavĂ© (a nepochopiteÄľnĂ©), Ĺľe sa medzi poslucháčmi jednej z jej odleskov ÄŤasto stáva nástrojom negatĂvnych emĂłciĂ ÄŤi skazy. TrĂşbenie borilo steny Jericha, spev SirĂ©n motal námornĂkom hlavy, HusitskĂ© chorály siali do dušà nepriateÄľov nepokoj a tak ÄŹalej. Fanúškovia faziet populárnej hudby 20. storoÄŤia a vyššie sa do krvi nenávidia, akĂ©koÄľvek legitĂmne negatĂvne vyjadrenie na adresu „tĂ˝ch mojich obľúbencov“ vedie automaticky k vzĹĄahovaÄŤnosti, najväčšà borci v tejto disciplĂne dokážu na základe poÄŤĂşvanĂ©ho druhu hudby vydolovaĹĄ pre danĂ©ho poslucháča na poÄŤkanie lekársku správu o duševnom i fyzickom Ĺľivote, sociologickĂş štĂşdiu a vĂ˝stup z inteligenÄŤnĂ©ho testu v jednom, internetovĂ borci to celĂ© pre istotu umocnia na druhĂş.
PreÄŤo je tak dĂ´leĹľitĂ© byĹĄ uistenĂ˝ o tom, Ĺľe to, ÄŤo poÄŤĂşvam, je jednoducho kvalita (a naopak) a všetci to musia uznaĹĄ, nech sa deje, ÄŤo sa deje? PokiaÄľ ma tá hudba napÄşĹ�a, ÄŤert ber tĂ˝ch, ktorĂ˝ch nie. Ich vec. A tĂ, ÄŤo sĂşhlasia, sĂş vĂtanĂ. PretoĹľe hudba spája. V tom je jej sila neodškriepiteÄľná.
Uvedomujem si, že len opakujem stokrát opakované frázy, ale práve kvôli tomu som si prichystal nefrázový záver:
Jedno je istĂ©, hudba nahrádza ÄľudskĂş interakciu. Ako tak poÄŤĂşvam Rhinoceros, vnĂmam ÄľudskosĹĄ a ÄľudĂ sa mi neĹľiada. Aj o tom je hudba.
↧