Tretím štúdiovým album Break sa snažili Enchant vymaniť od svojich hudobných vzorov a začala sa viac formovať ich vlastná tvár. Je to však niečo za niečo a nájsť správne ingrediencie pre svoju hudbu môže byť niekedy značne problematické. Album bol svojho času prijatý veľmi dobre a tak po rokoch môžem aj ja zbilancovať, že Break sa podaril a dá sa aj tu nájsť celkom zaujímavá hudba. Enchant sa už nesnažili votrieť do progresívneho metalu a tak sa priklonili k tomu čo im išlo vždy najlepšie. Progresívny rock rôznej vlnovej dĺžky v podaní tejto kapely je rozhodne príjemný, aj keď už neponúka také inštrumentálne orgie ako na prvých dvoch albumoch. Stavajú však dosť na atmosfére a melódiách spevácky brilantného Teda Leonarda. Problémom ich hudby začína byť sterilnosť a ako keby sa už stratila tá mágia prvých dvoch dosiek. V čom bol problém netuším, ale už to nebolo to čo som od nich chcel počuť. Nájdu sa aj tu dobré songy ako napr. King, My Enemy alebo Silence. V podstate celý album je v poriadku, len mi tu čosi chýba. Po odchode Geimera a Craddicka si Enchant svoj štandard udržuje, aj keď počuť tam už väčšiu prevahu gitaristu Douglasa Otta. Album Break vidím tak na dobré tri hviezdičky.
↧