Môj otec je najväčší fanúšik Jacka Brucea, akého poznám. A aj Trowera zbožňuje, takže keď sa naskytla božnosť, daroval som mu k narodeninám dva albumy na jednom CD od BGO. Išlo o diela z roku 1981, BLT a Truce. Bruce sa, keď už musel byť rockový, rád spájal do trojíc s výnimočnými gitaristami, či už to bol Clapton, West, Moore alebo práve Trower. Ten mi, priznávam, nikdy veľmi nesadol, nuž som bol zvedavý, čo to bude.
A je to priemerný hudobný produkt bez väčších ambícií. Trowerova gitara síce pekne hutne vyšíva, ale aj tak je jasné, že skladba Into Money je skôr umravnená a určená širším masám. Bruce a jeho hlas dávajú zabudnúť na funky podtóny, ktoré sa v nej ozývajú. Nemienim tento desaťskladbový útvar pitvať song za songom, niet tu ničoho neobyčajného, ale zasa to nie je ani úplne strašné. Pravda, miestami sa (logicky) k slovu hlási dobová rádiová produkcia, Won’t let you down si viem predstaviť s krikľavým videoklipom v MTV. O Feel the heat ani nevravím, z nej mám chuť škrtiť, zachraňuje ju akurát harmonika.
Moje obľúbené skladby sú štyri. No Island lost, ťažká „hendrixovka“, kde gitara tvorí druhý hlas k basákovmu búrlivému spevu, jednoduchá, ale vcelku milá baladička It’s too late, rýchla urečnená záležitosť Life on Earth a záverečný creamovský blues End game.
Nemám dôvod tento album vlastniť, avšak pokojne si ho vypočujte, výkony hráčov sú slušné, chcelo by to silnejší materiál.
↧